...

Sen, scenár môjho dňa...

Toto je báseň o tom, čo chcem,

je to len v hlave a je to len sen.

No verím, že príde raz deň ,

Keď táto báseň bude scenár preň.

.....

Je krásny deň, slnko ma zdraví svojimi lúčmi,

ja prechádzam sa mestom, v uchu mp3 mi hučí.

No ten zvuk ignorujem a zamyslený som,

sadnem si na lavičku, za môj obľúbený strom.

Ako tak sedím, sledujem okolie,

listy, vtáky, ľudia,... žije cele nádvorie.

Z toho chaosu však razom vznikne obraz,

vidím ju, všetko zastalo, len ona ma priťahuje akoby mala povraz.

Zas nevnímam hudbu, no počujem len jej kroky,

ako sa približuje a má nádherne boky.

Úsmev, čo sa zjavil na jej krásnej tvári,

už nežiari len Slnko, niečo silnejšie ma očarí..

Naše pohľady sa stretli v jednu krátku chvíľu.

Ľady, bariéry, hranice sa pretli, ... cítim tu jej silu.

Ako keď magnet priťahuje železo  ako svoju milú,

Ona priťahuje mňa, mám pred očami vílu.

Prejde blízko vôkol mňa, vidím ženu čo vyžaruje krásou,

zrazu niečo opíja ma - zacítil som vôňu jej vlasov.

Tá vôňa priťahuje ma a pripútava k nej,

ja neviem čo sa deje a čo mám spraviť vo chvíli tej.

Mám ju osloviť? Skúsiť predstaviť sa?

Čo ak sa zahanbím, čo ak urazí sa?

Mám len sedieť, udržať ústa zavreté?

Alebo to skúsiť a dúfať, že nebudem tápať vo vete?

Ona ma ťahá ako kotva ku dnu oceánu,

A hoci podo mnou je Mariánska priekopa,

Mám pocit že neprežijem náraz tohto pádu,

Ale ja musím a skúsim to prekonať.

Otváram ústa, srdce mi búcha, vlastne už ani neviem.

Je mi už jedno, dlane sa potia, len nech niečo poviem.

„Prepáč“, a čo teraz?... „ Nepoznáme sa od niekiaľ?“, ťahám sa z dna,

No ja dobre viem že povie nie, i keď ja ju áno - ona je tá z môjho sna.

Teraz cítim ako búši, hruď mi ide roztrhnúť,

no trápna chvíľka ticha, ako ju pretrhnúť?

„ Neviem, bohužiaľ, nie. Nespomínam si“,

Tak a teraz mi ostanú už iba tie sny  :( !

Zarazený nevnímam, že sa na ňu usmievam,

No hoci ma nepozná po chvíli aj úsmev na jej tvári badám.

Znamenie? Zdvorilosť? Azda nejaká šanca?

Prečo mi to robíš? Robíš zo mňa štvanca...!!!

Teraz neviem či to mám nechať tak a či ďalej bojovať,

No ja sa nevzdám, nebudem sám pred sebou utekať.

....

Priznám sa, tu konči moja kreativita!

Neviem, akým zázrakom by som si získal takú ženu. (???)

Viem len že ak ju stretnem,

žiť, umrieť, dýchať, a vlastne všetko chcem len pre ňu.

Ako vravím je to sen,

i keď podľa mňa s viacerými sa delím.

Ale stále dúfam v taký deň

a v krásny koniec verím!