...

A oscara za hlavnú úlohu získava....

..asi takto by ohodnotili môj terajší stav režiséri. Prečo? Pretože nikto netuší čo sa deje vnútri človeka.

Rozdávam úsmevy, dávam rady do života (ak to tak môžeme nazvať), podávam pomocnú ruku,... a pritom mi sťahuje žalúdok že nemôžem jesť, spal som len tri hodiny, všetko mi je jedno (neviem ako dám štátnice) a neviem čo s tým.

Nie, nie som žiaden schizofrenik čo sa hrá na obeť a prosí o pomoc. Vždy som sa zo všetkého dostal sám a mienim v tom pokračovať. Niekedy je ale zložité tváriť sa že sa nič nedeje keď na to myslím každý deň. A pritom nechcem, nie som blbec, aby som nevedel ktorá bije. Proste si neviem pomôcť.

„Ako sa máš?“.... „ja, vždy dobre, niekedy ešte lepšie!“, to bývala moja odpoveď. A bola to vždy pravda. Cením si všetko čo v živote mám, nič mi nechýba, ale láska?,... to je vec ktorú asi nikto nikdy nepochopil a zatiaľ márne bojujem proti nej rozumom.

Keď otvorím ústa, dávam pozor čo hovorím, viem že slová majú veľkú váhu, slová sa nedajú nikdy zahojiť.

Preto aj sám seba presviedčam v posledných dňoch,... „ JA? Vždy, dobre niekedy ešte lepšie.“ , snažím sa možno aj sám seba presvedčiť...A moje okolie netuší čo sa deje vo vnútri,...

Preto beriem cenu a ďakujem všetkým za spoluprácu,........... a.............. úprimne? .......... Nie! Neďakujem, veď ako vravím nie som slepý ale som proste herec. Vy to hráte na mňa tak ja to hrám na Vás...!

Chvalabohu sú ľudia, ktorí sa neboja povedať mi pravdu do očí aj keď vedia že mi ublíži. Sú ľudia, ktorí ma podržia aj keď sa tvárim že nepadám....

Im všetkým patrí moja vďaka a moje uznanie....

A ostatní? Sledujte ma ako si preberám s úsmevom cenu...

Pravdepodobne sa teraz pýtate o čo mi ide.. o čom „točím“?... no nikto nevie čo sa deje vo vnútri človeka...

A mimochodom, zajtra sa rozdávajú ďalšie ceny, počul som že je plno nominovaných!

Článok skončil, no ešte hrám ďalej... všetkým prajem krásny deň :) !!!